Sekulárne inštitúty sú spoločenstvá osôb, ktoré žijú v bežných podmienkach sveta, individuálne alebo spoločne, pričom pracujú a zúčastňujú sa na rovnakých úlohách ako laici. Zároveň – prostredníctvom sľubov čistoty, chudoby a poslušnosti, ktoré skladajú – sú úplne zasvätené Bohu, aby jeho mocou premieňali svet zvnútra a prenikali ho duchom Evanjelia.
Inštitút Nepoškvrnenej Matky Cirkvi (Instytut Niepokalanej Matki Kościoła) je ženským sekulárnym inštitútom diecézneho práva, ktorý bol založený v roku 1958 o. Františkom Blachnickým (ks. Franciszek Blachnicki). V súčasnosti prebiehajú snahy o pápežské uznanie.
Inštitút má v súčasnosti okolo 100 osôb, ktoré bývajú v rôznych častiach Poľska, a tiež v Nemecku, na Slovensku, na Ukrajine a v Čechách.
Inštitút je združený v Krajowej Konferencji Instytutów Świeckich v Poľsku, v Konferencii sekulárnych inštitútov na Slovensku (KSIS) a tiež vo Svetovej konferencii sekulárnych inštitútov (CMIS).
Cieľom Inštitútu je:
- realizácia povolania k svätosti prostredníctvom vedenia zasväteného života vo svete,
- diakonia, ktorá sa sústreďuje na sprítomnenie Cirkvi – spoločenstva v miestnych cirkvách, zvlášť prostredníctvom diela Hnutie Svetlo-Život.
Najhlbší obsah života členiek INMC tvoria evanjeliové rady – čistota, chudoba a poslušnosť. Tieto sú základom života spoločenstva celého Inštitútu, tak pre členky, ktoré praktizujú spoločenstvo bývania, ako aj pre tie, ktoré žijú individuálne. V INMC sa skladajú sľuby dočasné a večné.
Základnou charakteristikou spirituality Inštitútu je postoj služby (diakonia), ktorá spočíva v nasledovaní Krista Sluhu a Márie – Služobnice Pána, aby sme nachádzali seba v nezištnom sebadarovaní (porov. Pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 24c). Členky Inštitútu svojím zasvätením túžia nasledovať Nepoškvrnenú v jej bezvýhradnom odovzdaní sa vierou a láskou Kristovi Ženíchovi, aby skrze to mali účasť na jej duchovnom materstve voči Cirkvi. Spiritualita Inštitútu sa rovnako prejavuje v zodpovednom prístupe k liturgii ako vrcholu a prameňu celého kresťanského života.
Svoju spiritualitu členky INMC prehlbujú o. i. realizáciou praktík – cvičení vnútorného života, medzi ktorými plnia významnú úlohu:
- osobné stretnutie s Kristom v modlitbe,
- Eucharistia,
- liturgia hodín,
- ruženec.
Apoštolát členiek Inštitútu spočíva vo svedectve ich zasväteného života, ktorý je oživovaný modlitbou a metanoiou, čiže stálou premenou života. Inštitút realizuje svoju apoštolskú službu predovšetkým prostredníctvom charizmy Hnutia Svetlo-Život.